Veľa kriku pre ničové ničko

ukázalo mi naše námestíčko.

Malá Zvonička dobrých želaní

TO Hej!

dva kone pekné-voz divný

z doby minulej

čert s Mikulášom-vystresovaní

Riadne Ver!

Ľudkovia čudní bez anjelov

túlajúci sa v tieňoch svojich

v zajatí potrieb pošetilých...

A KDE SA PODELO

TICHO LÁSKY VIANOČNEJ?

Nepokoj-strach ovládanie

koho čoho-mysle ľudí

vyvoláva úteky-slabých Duší

v celom svete-už veky.

A veď každé stvorenie

keď už sebou žije

utieka sa z matérie svojich obáv

že o všetko príde

do skromnosti Nádeje!

A keď svoj strach na MIER zmení

nebude mu treba smrti

postaví ju v ľahkosti

zoči voči čistej Duši

a zlo sa už vopred stratí

do večnosti Vesmíru!

Rodinu si nezarmúti.

Krajinu Si ochráni...

NAD TAJOVOM

"Ostré skalné Tvory

nad pôvabným Tajovom

to sú Brusy s dokonalým výhľadom.

Tak už vieme čo je tajom nad Kalváriou?

Čnejú bralá k Nebu - Silou žiarivou

a v modrom Jase

letíme  v Čase nad Sebou

nasýtení čarokrásnou Prírodou..."

Zlaté listy brezové

tvoria Čaro Jesene.

Každý lístok jagá sa

pri dotyku so Zemou

zacinká a zajasá

Krásou nevšednou.

Voňavé lístie smrečín

vánkom milované

poteší zmysly-pohladí Dušu

slnko v ňom vykreše

iskru akvamarínovú...

A keď ten Pôvab na pôdu sadne

Nálada Výživná

v ľuďoch zaVládne!

Veršík veselý Jesenný

Vyskočila Cicuša krásna

pri chodníčku v tráve

kde Svetluša vykračuje

do Majera práve.

Víťazne vznáša sa

Cicuša od Banoša,

bo v papuli má hraboša!

A biele hubíky zdobiace lúku

smejú sa tomu do popuku

Mimovoľnosť Podvedomia

podvedome-mimovoľne

To je ONO už aspoň

vieme že nevieme..

Frčíme už dlho vývojom

mimovoľným 

A predsa sme Svitaním

v neúplnom zatmení...

Prekonávame staré maniere

už sme mimo ale voľne

spoločnosti

Klamu-strachu zlovoľnej.

Vzdávame sa závislosti  

na Hre tvrdej matérie

zbavujeme sa kontroly!

Noríme sa do Horúcej SILY

vnútorne už nie sme zatmení!!

Vraciame sa do Seba 

spôsobom mimovoľným

v spoločnom VZDYCHU

s Matkou ZEMOU.

Kde sme vlastne doTeraz boli?

a kde nás ešte SRDCE bolí??

Všetko sa zHojí horúcou Láskou

V nekonečnom SPLNE

Vesmírnych Svitaní...

"Čože to na lúke čo sa to ligoce?

Bieloskvúci bocian na zelenej tráve

krásy nevídanej 

v zlatých slnka lúčoch

celý sa trbliece...

Z Pokoja Vesmíru

a z Nehy Ticha stvorený

požíva skromné dary prírody.

Po veciach netúži

zážitky nepotrebuje,

no  svojím Pôvabom

mocne a prítomne

Matku Zem MILUJE. 

Tak v plnom Vedomí 

ľahúčko kráča po Zemi 

a slúži príkladom pre ľudí..."

"Denné Snenie-Nočné Bdenie

ako Ti to ide?

So strachom ťaživo s odvahou Ladne.

Alebo ste Vaše bloky nespotili

Potom-predtým...?

Vlaha Nebeská 

s ohnivým Slnkom sa pojí

a každý z Nás

keď len trochu chce

TO Láskou spojí.

Čistota Duše čestných úmyslov

k bdelému Sneniu speje

a Jasné Svetlo Poslania v Svete

v Tebe sa Rodí..."

"Život je tu v takom Čase

keď Nás riadi i poČasie.

Seba slabo ovládame

Dúhu o dážď nežiadame.

Necítime svoju Vlahu

tým strácame svoju Silu

veru-veru-nemilo Bohu.

Ale báť sa-To vládzeme.

Bohyňa DÚHA-prosíme Ťa,

nech sme v Lete ako Mloky

tie nemajú žiadne Bloky!

Žijú Sebou spolu s Vodou

sú stále mokré

a je im véľmi dobréé..."

Modrastá Luna
záhadne kráča po Zemi
a silno svieti do ľudí.
Zbavuje tieňov naše Srdce
vesmírnou Nehou čistí vrúcne.
Zobúdza a mení!
Božské iskry v Nás
kreše svetlom modrým
aby sme múdre Bytosti boli
milujúc Seba-ZEM
krásneho Sveta súce...